Kremencové hôrky 

Na západnej strane Tribeča sa nachádzajú tri maloplošné chránené územia Prírodná rezervácia Solčiansky háj vyhlásená v roku 1984 na ploche 7 ha v katastri obce Solčany, Národná prírodná rezervácia Hrdovická chránená od roku 1982 na výmere 30 ha v katastri obce Nitrianska Streda a Prírodná rezervácia Kovarská hôrka vyhlásená za chránené územie v roku 1993 na ploche 4,4 ha v katastri obce Kovarce. Vo všetkých troch rezerváciách platí štvrtý stupeň ochrany, čo znamená napríklad zákaz voľného pohybu osôb, táborenia, stanovania, vjazdu motorovými vozidlami a bicyklom, ďalej zákaz ťaženia dreva holorubným spôsobom, aplikácie chemických látok, hnojív, zberu nerastov a skamenelín, používania zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty ako sú ohňostroje, hudba a podobne.

Zmienené tri hôrky sú zároveň lokality, ktoré sú zaradené do zoznamu území európskeho významu (ÚEV) siete chránených území NATURA 2000 pod názvom Hôrky. Táto sieť sa buduje na základe jednotnej metodiky vo všetkých štátoch EÚ na odbornom základe. Jej úlohou je vytvoriť a zachovať prírodné územia. Podmienkou na zaradenie takéhoto územia do tejto siete je výskyt európsky významných biotopov a druhov rastlín a živočíchov, ktorých zoznam sa nachádza vo vyhláške zákona. V prípade týchto hôrok to sú najmä kyslomilné dubiny, sutinové lesy, vresoviská a nelesné spoločenstvá na nespevnených silikátových sutinách a skalných štrbinách. Všetky tri lokality majú podobný charakter a reprezentujú najvýznamnejšie hôrky Tribečského pohoria. Žiadne iné pohorie nemá tak dobre vyvinutý fenomén kremencových hôrok ako práve Tribeč. Hôrke lemujú po obvode pohoria a predstavujú zvyšky druhohorného obalu jadrového pohoria tvorené kremencami, usadenými horninami. Geomorfologicky sa prejavujú izolovanými hôrkami s typickým reliéfom. Strmšie, bralnaté svahy sú orientované vždy k hlavnému hrebeňu, ktorý predstavuje geologické jadro pohoria. Kremence so svojím chemickým zložením výrazne ovplyvňujú vegetáciu a živočíšstvo. Pôdy sú plytké, skeletnaté, s kyslým pH a s nedostatkom živín. Nazývajú sa rankre. Skalné podložie vychádza niekedy na povrch v podobe skalných útvarov. Hôrky nie sú prístupné verejnosti pomocou náučných chodníkov, nakoľko v týchto hôrkach nájdeme iba vyšliapané turistické trasy často neznačené na mapách. Hôrky sú ohrozované otváraním potencionálnych lomov alebo prejazdmi motoriek, čo spôsobuje nadmernú hlučnosť a na miestach vyjazdených od kolies aj eróziu. Na niektorých miestach sa šíria aj nepôvodné druhy rastlín ako agát a borovica čierna. Tieto druhy postupne vytláčajú a ohrozujú pôvodnú vegetáciu hôrok, ktorá sa tu vyvíjala veľmi dlho bez vplyvu človeka. Úlohou ochrany prírody je teda nielen chrániť cenné biotopy pred účinkami človeka, ale aj odstraňovať nepôvodné rastlinstvo a tak manažovať chránené územie.